Vo svojej polarizácii „Techno-optimistický manifest“ minulý rok, rizikový kapitalista Marc Andreessen uvedené množstvo nepriateľov technologického pokroku. Patrili medzi ne „technická etika“ a „dôvera a bezpečnosť“, čo je termín používaný pre prácu na moderovaní online obsahu, ktorý sa podľa neho používal na vystavenie ľudstva „masovej demoralizačnej kampani“ proti novým technológiám, ako je umelá inteligencia.
Andreessenovo vyhlásenie vyvolalo verejnú aj tichú kritiku od ľudí pracujúcich v týchto oblastiach – vrátane spoločnosti Meta, kde je Andreessen členom predstavenstva. Kritici považovali jeho poter za skreslenie ich práce udržiavať internetové služby bezpečnejšie.
V stredu Andreessen ponúkol určité objasnenie: Pokiaľ ide o online život jeho 9-ročného syna, je za mantinely. „Chcem, aby sa mohol prihlásiť k internetovým službám, a chcem, aby mal zážitok ako v Disneylande,“ povedal investor v rozhovore na pódiu na konferencii pre výskumný ústav umelej inteligencie zameranej na človeka na Stanfordskej univerzite. „Milujem internet zadarmo pre všetkých. Raz bude tiež milovať internet zadarmo, ale chcem, aby mal murované záhrady.“
Na rozdiel od toho, ako mohol znieť jeho manifest, Andreessen ďalej povedal, že víta technologické spoločnosti – a tým aj ich tímy pre dôveru a bezpečnosť – ktoré stanovujú a presadzujú pravidlá pre typ obsahu povoleného v ich službách.
„Existuje veľa možností, ako o tom rozhodnúť spoločnosť po spoločnosti,“ povedal. „Disney v Disneylande zavádza iné kódy správania, než aké sa deje v uliciach Orlanda.“ Andreessen sa zmienil o tom, ako môžu technologické spoločnosti čeliť vládnym sankciám za povolenie zobrazovanie sexuálneho zneužívania detí a niektoré ďalšie typy obsahu, takže nemôžu byť úplne bez tímov dôvery a bezpečnosti.
Aké moderovanie obsahu teda Andreessen považuje za nepriateľa pokroku? Vysvetlil, že sa obáva dvoch alebo troch spoločností, ktoré dominujú v kybernetickom priestore a stať sa „spojeným“ s vládou spôsobom, ktorý robí určité obmedzenia univerzálnymi, čo spôsobuje to, čo nazval „silnými spoločenskými dôsledkami“, bez toho, aby špecifikoval, aké by to mohli byť. „Ak skončíte v prostredí, kde je všadeprítomná cenzúra, všadeprítomné kontroly, potom máte skutočný problém,“ povedal Andreessen.
Riešenie, ako ho opísal, zabezpečuje konkurenciu v technickom priemysle a rozmanitosť prístupov k moderovaniu obsahu, pričom niektoré majú väčšie obmedzenia na reč a činy ako iné. „Čo sa stane na týchto platformách, naozaj záleží,“ povedal. „Čo sa deje v týchto systémoch, naozaj záleží. Na tom, čo sa deje v týchto spoločnostiach, naozaj záleží.“
Andreessen nevychoval X, sociálnu platformu, ktorú prevádzkoval Elon Musk a predtým známu ako Twitter, do ktorej jeho firma Andreessen Horowitz investovala, keď koncom roka 2022 prevzal vedenie Tesly. Musk čoskoro prepustil veľkú časť zamestnancov dôvery a bezpečnosti spoločnosti, vypnúť tím Twitteru pre etiku AIzmiernili pravidlá pre obsah a obnovili používateľov, ktorí boli predtým natrvalo zakázaní.
Tieto zmeny spojené s Andreessenovou investíciou a manifestom vytvorili určité vnímanie, že investor chce len málo obmedzení slobody prejavu. Jeho objasňujúce komentáre boli súčasťou rozhovoru s Fei-Fei Li, spoluriaditeľom HAI v Stanforde, s názvom „Odstránenie prekážok robustného inovatívneho ekosystému AI“.
Andreessen počas zasadnutia zopakoval aj argumenty, ktoré vyslovil za posledný rok, že spomalenie rozvoja AI prostredníctvom regulácií resp. ďalšie opatrenia odporúčané niektorými zástancami bezpečnosti AI by zopakoval to, čo považuje za chybné obmedzenie investícií USA do jadrovej energie pred niekoľkými desaťročiami.
Jadrová energia by bola „striebornou guľkou“ pre mnohé z dnešných obáv z emisií uhlíka z iných zdrojov elektriny, povedal Andreessen. Namiesto toho sa USA stiahli a klimatická zmena nebola zvládnutá tak, ako by mohla byť. „Je to prevažne negatívny rámec averzie voči riziku,“ povedal. „Predpoklad v diskusii je, ak existujú potenciálne škody preto by mali existovať nariadenia, kontroly, obmedzenia, pauzy, zastavenia, zmrazenia.“
Z podobných dôvodov, povedal Andreessen, chce vidieť väčšie vládne investície do infraštruktúry a výskumu AI a voľnejšiu uzdu experimentovaniu s AI, napríklad tým, že nebude obmedzovať open-source modely AI v mene bezpečnosti. Ak chce, aby mal jeho syn skúsenosti s umelou inteligenciou v Disneylande, môžu byť potrebné aj určité pravidlá, či už od vlád alebo tímov dôvery a bezpečnosti.
