Táto koncentrácia moci je pre európske vlády nepohodlná. Robí z európskych spoločností zákazníkov budúcnosti, ktorí dovážajú najnovšie služby a technológie výmenou za peniaze a dáta posielané na západ cez Atlantik. A tieto obavy nadobudli novú naliehavosť – čiastočne preto, že niektorí v Bruseli vnímajú rastúcu priepasť v hodnotách a presvedčeniach medzi Silicon Valley a priemerným občanom EÚ a ich volenými zástupcami; a čiastočne preto, že AI sa v kolektívnej predstavivosti vynára ako motor ďalšej technologickej revolúcie.
Európske obavy zo zaostávania v AI predchádzajú ChatGPT. V roku 2018 Európska komisia vydal plán AI volanie po „umelej inteligencii vyrobenej v Európe“, ktorá by mohla konkurovať USA a Číne. Ale okrem túžby po nejakom druhu kontroly nad tvarom technológie sa prevádzková definícia suverenity AI stala dosť nejasnou. „Pre niektorých ľudí to znamená, že sa musíme dať dokopy, aby sme bojovali proti Big Tech,“ hovorí Daniel Mügge, profesor politickej aritmetiky na Amsterdamskej univerzite, ktorý študuje technologickú politiku v EÚ. „Pre ostatných to znamená, že s Big Tech nie je nič zlé, pokiaľ je to európske, tak poďme na to a urobme to.“
Tieto konkurenčné priority začali komplikovať reguláciu EÚ. Blokový zákon o AIktorý prešiel Európskym parlamentom v marci a pravdepodobne sa stane zákonom toto leto, sa intenzívne zameriava na reguláciu potenciálnych škôd a obáv o súkromie v súvislosti s touto technológiou. Niektoré členské štáty, najmä Francúzsko, však počas rokovaní o zákone dali jasne najavo, že sa obávajú, že regulácia by mohla spútať ich vznikajúce spoločnosti AI, o ktorých dúfajú, že sa stanú európskymi alternatívami k OpenAI.
Francúzsky minister financií Bruno Le Maire pred vlaňajším novembrovým summitom Spojeného kráľovstva o bezpečnosti AI hovoril povedal že Európa potrebovala „inovovať skôr, ako začne regulovať“ a že kontinent potrebuje „európskych aktérov ovládajúcich AI“. Konečný text zákona o AI obsahuje záväzok urobiť z EÚ „lídra v zavádzaní dôveryhodnej AI“.
„Taliani, Nemci a Francúzi si na poslednú chvíľu pomysleli: ‚No, musíme európskym spoločnostiam ubrať na modeloch základov,’“ hovorí Mügge. „To je zabalené do myšlienky, že Európa potrebuje európsku AI. Odvtedy mám pocit, že ľudia si uvedomili, že je to o niečo ťažšie, ako by chceli.“
Sarlin, ktorý bol nedávno na turné po európskych hlavných mestách, vrátane stretnutia s politikmi v Bruseli, hovorí, že Európa má niektoré prvky, ktoré potrebuje, aby mohla konkurovať. Ak chcete byť hráčom v oblasti AI, musíte mať údaje, výpočtovú silu, talent a kapitál, hovorí.
Údaje sú pomerne široko dostupné, dodáva Sarlin, a Európa má talent na umelú inteligenciu, hoci niekedy má problém si ho udržať.
S cieľom zabezpečiť väčší výpočtový výkon investuje EÚ do vysokovýkonných výpočtových zdrojov, buduje celoeurópsku sieť vysokovýkonných výpočtových zariadení a začínajúcim firmám ponúka prístup k superpočítačom prostredníctvom svojho „AI Factory“ iniciatíva.
Prístup ku kapitálu potrebnému na vybudovanie veľkých projektov a spoločností AI je tiež náročný, pričom medzi USA a všetkými ostatnými je veľká priepasť. Podľa Stanfordskej univerzity Správa indexu AIsúkromné investície do amerických spoločností AI presiahli v roku 2023 67 miliárd USD, čo je viac ako 35-násobok sumy investovanej v Nemecku alebo Francúzsku. Prieskum spoločnosti Accel Partners ukazuje, že v roku 2023 sedem najväčších súkromných investičných kôl amerických spoločností zaoberajúcich sa generatívnou umelou inteligenciou v celkovej výške 14 miliárd USD. Prvých sedem v Európe má celkovo menej ako 1 miliardu dolárov.
